RNDr. Lipovská Monika, CSc.
riaditeľka odboru geológie a geofaktorov životného prostredia, MŽP SR, Bratislava
Ing. Jozef Daniel
riaditeľ pre geológiu, URANPRES, spol. s r.o., Spišská Nová Ves

Účinnosť revitalizácie po uránovej činnosti na území Slovenska

Abstrakt

Prieskum na rádioaktívne suroviny na území Slovenska sa začal v roku 1948 a to hlavne na lokalite Spišská Nová Ves - Novoveská Huta. Prieskumné a ťažobné práce v tejto oblasti boli s menšími prestávkami robené až do roku 1989, kedy nastal útlm na prieskum a ťažbu rádioaktívnych surovín. V uvedenom roku začala i sanácia a rekultivácia následkov uránovej činnosti.

V roku 2000 v rámci projektu PHARE a MŽP SR bola realizovaná geologická úloha "Účinnosť revitalizácie po uránovej činnosti" a to firmami AEA Technology Anglicko (MC Thorne, 2000) a URANRES-u spol. s r.o. Spišská Nová Ves (Daniel, 2001). Výsledky týchto prác sú prezentované v tomto príspevku.

Úvod

Záujem človeka o nerasty je takmer rovnako starý ako je ľudstvo samé. Človek nerasty potreboval, všímal si ich, skúmal a využíval. Nebolo to inak ani na území Slovenska. V minulosti práve slovenské baníctvo pomohlo zviditeľniť Slovensko v stredoveku a rannom novoveku, kde významne prispeli do geologických a baníckych dejín Európy.

Baníctvo okrem nesporne pozitívnych vplyvov na hospodársky rast územia má i negatívny vplyv, a to hlavne z hľadiska životného prostredia. Jedná sa hlavne o:

V poslednom období v rámci MŽP SR bolo realizovaných niekoľko úloh v súvislosti s ekológiou baníckej činnosti, z ktorých URANPRES riešil:

Baníctvo na rádioaktívne suroviny na území Slovenska

Baníctvo na rádioaktívne suroviny na území Slovenska sa rozvíjalo po roku 1945 v súčinnosti so založením Jáchymovských dolů na základe zmluvy medzi ČSR a ZSSR z 23.11.1945, z ktorých sa neskoršie vyvinul Československý uránový priemysel.

Prvé geologicko-prieskumné práce na území bývalého Československa sa započali 1. júla 1946. V roku 1947 po vybudovaní základov organizácie boli zriadené prieskumné skupiny, ktoré robili prieskumné práce na území vtedajšej republiky, teda i na území Slovenska. V prvých rokoch boli robené hlavne revízne rádiometrické práce, neskoršie pribudol povrchový, letecký, automobilový rádiometrický prieskum a emanačný prieskum.

Zistené uránové výskyty a anomálie rádioaktivity boli overované technickými prácami a to ryhami, malopriemerovými vrtmi s hĺbkou do 100 m, hlbokými vrtmi s hĺbkou 300-600 m a banskými dielami.

V prvých rokoch boli práce sústredené na oblasť Slovenského rudohoria a to do oblasti Spišská Nová Ves - Novoveská Huta, Gelnica, Mníšek nad Hnilcom, Čučma, Železník, Sirk, Nandráž, Rákoš, Hnilčík, ale i do ďalších oblastí, ako je oblasť Pohorelej a Ľubietovej, Španej Doliny, Pezinka a Perneku.

Prvé vrtné práce boli robené v roku 1953 a to v oblasti Novoveskej Huty. Boli to 2 vrty o hĺbke 150 m.

Prvá razba prieskumných banských prác bola uskutočnená na Hnilčíku a to razbou štôlne č. 1 o dĺžke 124 m dňa 20.10.1952.

V roku 1952 vzniká na Slovensku samostatná prieskumná skupina Jáchymovské bane - kutacie práce IX, ktorá pracovala až do roku 1957, Od roku 1959 pracovala na Slovensku sedimentárna skupina Jáchymovských baní.

Dňa 1.4.1961 bol vytvorený na Slovensku samostatný závod Uránový prieskum, závod IX Spišská Nová Ves.

Geologické práce na rádioaktívne suroviny boli realizované na území celého Slovenska. Banské práce boli sústredené hlavne na lokality Spišsko-gemerského rudohoria, Považského Inovca, Kozích chrbtov a Nízkych Tatier.

Roky 1990-1994 sú v rámci organizácie charakteristické štrukturálnymi a organizačnými zmenami. Štrukturálne zmeny spočívajú v ukončení prieskumu a ťažby rádioaktívnych surovín a medi, ako i prechodu činnosti podniku na práce súvisiace hlavne so stavebnou činnosťou (podzemné i povrchové práce), ako i na práce súvisiace s ekológiou.

Organizačné zmeny spočívali hlavne vo vytvorení samostatného slovenského štátneho podniku URANPRES (URANPRES = uránový prieskum a ekologické stavby) so sídlom v Spišskej Novej Vsi, ktorý bol od 1.4.1994 pretransformovaný na URANPRES s.r.o. Spišská Nová Ves.

Banské práce tvorili neoddeliteľnú súčasť prieskumných prác na rádioaktívne suroviny. Už v rokoch 1949-1959 bolo na území Slovenska vyrazených 15 456,3 m podzemných horizontálnych diel a viac než 700 m vertikálnych banských prác. Jednalo sa hlavne o oblasť Spišská Nová Ves - Novoveská Huta, Hnilčíka, ale i menších banských prác v oblasti Brezna a Kluknavy. Okrem štôlní bol dôraz kladený i na jamice, ktorých bolo v rokoch 1949-1959 vyrazených 22. Za uvedené roky bolo vyrazených okolo 40 banských diel ústiacich na povrch.

Od roku 1961 nastala nová etapa prieskumných prác. Mnohé banské diela boli obnovené, včítane jamy č. 1 v Novoveskej Hute.

V roku 1962 bolo započaté s razbou jamy č. 3 v priestore areálu závodu v Novoveskej Hute.

Najviac banských, ale i ťažobných prác bolo uskutočnených v permských horninách. Na území Slovenska bolo zistených jedenásť ložísk uránových rúd, z ktorých ložiská Novoveská Huta a Jahodná sú význačnejšie. Ostatné ložiská patria medzi malé ložiská. Tri ložiská malých rozmerov (Muráň, Kravany a Vikartovce) boli vyťažené. Dve ložiská (Spišský Štiavnik a Jahodná) neboli ťažené.

Vo všetkých ložiskách sa uránová ruda, tvorená prevažne uraninitom, nachádza v telesách prevažne šošovkovitého, nepravidelného tvaru, čo si vyžadovalo variabilitu ťažobných metód.

V priestore Novoveskej Huty bola, okrem I. rudnej polohy tvorenej uraninit-molybdenitom, pyritom, chalkopyritom, branneritom a galenitom zistená i hlbšia, II. rudná poloha v hĺbke 350-450 m pod povrchom - tvorená brannerit-uraninit-apatitom. Banské práce v oblasti Novoveskej Huty sa okrem prieskumu a ťažby rádioaktívnych surovín sústredili i na prieskum a čiastočne i ťažbu medených rúd, ale i na prieskum síranov.

Realizovaný tu bol pomerne veľký objem prác. Hĺbka jamy č. 3 dosiahla 603,75 m, bolo otvorených 5 banských obzorov, vyrazených tu bolo 40 537 m horizontálnych a 6323 m vertikálnych banských diel.

Banské práce v období rokov 1961-1990 boli robené v oblasti Kozích vrchov, kde na úsekoch Spišský Štiavnik, Švábovce, Vikartovce a Kravany boli okrem štôlní robené i jamice, v Spišskom Štiavniku i jama č. 4. Zo štôlní Švábovce, Vikartovce a Kravany bola ťažená uránová ruda.

V roku 1962-1966 boli v oblasti Novoveská Huta, na úseku Muráň, robené ťažobné práce lomovým spôsobom. Jednalo sa o povrchovú ťažbu uránu, jedinú na území bývalej ČSR.

Revitalizácia po uránovej činnosti

Ukončenie ťažby nerastov, zatváranie baní a lomov je výrazným zásahom do spôsobu života ľudí, ale i do životného prostredia v danom regióne.

Baníci strácajú prácu väčšinou v území, kde ťažba nerastov býva často podstatným zdrojom obživy, odchádzajú za prácou do iných regiónov, čím sa stráca určité kultúrne dedičstvo spojené s prácou v baniach i so životom baníkov.

Zatváranie baní, či už je spôsobené vydobytím ložiska nerastu alebo pre zmenené podmienky súvisiace s rentabilitou ťažby, je proces, ktorý je potrebné dopredu plánovať, pripravovať a odborne riadiť tak, aby dopady na ľudí a zásahy do životného prostredia boli čo najcitlivejšie, a súčasne aby boli minimalizované.

Likvidácia, resp. zabezpečenie ložiska nerastov má svoj základ i v legislatíve a to najmä vo Vyhláške OBÚ č. 89/1988 Zb., podľa § 6 ods.2d, ako i jej príloh, ďalej v zákone č.287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v zmysle jej zmien, vo vyhláške č. 127/1994 Z.z. , v zmysle jej novely č.391/2000 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale i v Nariadení vlády č. 50/2002 Z.z. , ako i v ďalších vyhláškach, nariadeniach a normách súvisiacich s predmetnou činnosťou.

Je potrebné zdôrazniť, že už pri spracovaní plánu prípravy, otvárky a dobývania je potrebné spracovať i plán likvidácie a zabezpečenia ložiska.

Na strane jednej je legislatíva, na strane druhej je dnešná tvrdá ekonomická realita, v ktorej sa premieta nedostatok finančných prostriedkov pre účelnú a úspešnú likvidáciu ložiska, prípadne jeho zabezpečenia.

Po ukončení prieskumu, resp. ťažby či medených, alebo uránových rúd bola robená na jednotlivých lokalitách, resp. úsekoch sanácia. Táto pozostávala zo sanácie ústia banských diel, likvidácie, resp. prebudovanie banských objektov pre inú činnosť a zo sanácie odvalov.

Na lokalite Spišská Nová Ves - Novoveská Huta bol najväčší objem sanačných prác realizovaný v rokoch 1989-1992. V týchto rokoch bola konzervovaná i jama č. 3, ktorá bola zatopená.

Na jednotlivých úsekoch bola robená sanácia objektov (okrem areálu jamy č. 3, ktorý je využívaný pre ďalšiu činnosť, likvidácia ústí banských diel, úprava výtokov banských diel, úprava výtokov banských vôd, úprava háld.

Účinnosť revitalizácie po uránovej činnosti v Novoveskej Hute

Geologickou úlohou, ktorej cieľom bola po viac ako 10 rokoch po revitalizácii ložiska Spišská Nová Ves - Novoveská Huta bola úloha: "Účinnosť revitalizácie po uránovej činností na území Slovenska". Úloha pozostávala z dvoch častí, a to z častí financovanej z prostriedkov PHARE ( riešiteľská organizácia AEA Technology Veľká Británia, v spolupráci s firmou Koral s.r.o. Spišská Nová Ves, URANPRES-om s.r.o a ŠGÚDŠ) a z prostriedkov MŽP SR (zodpovedná riešiteľská organizácia Uranpres s.r.o. Spišská Nová Ves). Geologicko-ekologické práce sa týkali hlavne ložiskovej oblasti Spišská Nová Ves - Novoveská Huta, a len v malej miere uránového ložiska štôlne č.15 Švábovce.

I keď revitalizácia po prieskumných a ťažobných prácach na rádioaktívne suroviny a meď bola na Slovenské pomery urobená dobre, vzhľadom k špecifikám uránových rúd a uránovej ťažby (prírodná rádioaktivita háld a vôd), dôsledky a vplyvy tejto činností , ale i historickej ťažby medených a ďalších rúd, ako i síranov, pretrvávajú dodnes v oblasti ložiskového poľa Novoveská Huta.

Riešením z prostriedkov PHATE bolo zhodnotenie historických remediačných prác a potrieb ďalšej remediačnej činnosti, ako i zhodnotenie dopadov na životné prostredie podporené údajmi rádiologického a toxického ocenenia. Boli hodnotené najmä

Z hľadiska ohrozených ľudí boli výpočty robené pre nasledujúce skupiny:

Trasy možného znečistenia a kontaminácie:

Na základe vyššia uvedeného boli vypočítané predpokladané ročné dávky pre jednotlivé ohrozené skupiny.

V rámci následného pokračovania prác pre MŽP SR bolo podrobne skúmaných 18 banských diel a ich háld. Na základe výsledkov boli banské diela z hľadiska účinnosti revitalizácie zaradené do 4 kategórií, a to:

Kritériom pre hodnotenie banských diel a ich ústí boli nasledujúce faktory:

Výsledky účinnosti revitalizácie banských odvalov boli nasledovné:

Pri hodnotení odvalov boli skúmané nasledujúce faktory :

Pri hodnotení sa dôraz kládol na banské vody a ich vplyv na podzemné a povrchové toky. Okrem prírodnej rádioaktivity (urán, rádium, radón), ktorá je zvýšená v prevažnej častí banských vôd Novoveskej Huty ( okrem banských vôd štôlne č. 35, ktoré dosahujú kvalitu kojeneckej vody), sú často prekročené ukazovatele pH, Cu, nerozpustných látok a Hg.

V závere vyššie uvedenej práce sú i návrhy pre sanáciu nepriaznivých účinkov banských diel a háld na životné prostredie nachádzajúce sa v ochrannom pásme Národného parku Slovenský raj.

Záver

I napriek tomu, že revitalizácia v ložiskovej oblasti Spišská Nová Ves - Novoveská Huta bola urobená účelne a so snahou najvyššej zodpovednosti, predsa vzhľadom na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia boli prijaté priority:

Objekty, ktoré boli riešené v rámci vyššie uvedených úloh nie sú všetky tie, kde bola realizovaná ťažba rádioaktívnych surovín.

Preto je podobnú štúdiu potrebné realizovať najmä na lokalitách:

Na uvedených objektoch od roku 1973, resp. 1983 kedy tu bola ukončená revitalizácia, neboli tu uskutočnené monitorovacie ani ďalšie práce súvisiace s ekológioami.